Splnil som si sen. Krásny sen. Krajina tisícich jazier, privítala po tridsiatich rokoch znovu motocyklových pretekárov. A ja som bol pri tom! 🙂
Keď som sa to minulý rok dozvedel, nemohol som poriadne spávať. Prísť niekde, kde sa tridsať rokov nejazdilo… fúha, to musí byť skvelý zážitok. A poviem vám aj bol!
Len tá cesta. Aúúúúú. No nič, čo by človek neurobil pre splnenie svojej veľkej túžby. Ale keď potom prišla tá správna tabuľa, „Imatra“ na nej bolo, to už nám spolu s Jurom, mojím verným mechanikom, bolo hej 🙂
Čo vám budem hovoriť, neskutočný zážitok. Skvelá atmosféra. Divácka návštevnosť, ktorá prekonala asi všetky očakávania. Veď prišlo viac ako 40 tisíc ľudí a to pritom vstupenky neboli na naše pomery lacné (90 € dospelí a 70 € deti).
Ako sa hovorí, to sa nedá sprostredkovať, to sa musí jednoducho zažiť!
Trať je veľmi zaujímavá, aj keď príšerne hrboľatá. Má veľmi pekné zákruty a horizonty, ktoré sú skutočne robené na srdce! 🙂
Je to však roadracing, takže som s tým počítal. Dokonca som si prvý raz v roadracingu aj „ustlal“ a to na tráve v kruháči! Bolo to prejazde jedného z mnohých napájaní starého a nového asfaltu, kedy ma to dosť rozhodilo.
A keďže boli vo Fínsku aj chalani z Čiech, mali sme spoločne aj trošku domácej atmosféry….
Tréningy prebehli ešte celkom dobre, v piatok nám počasie ako tak prialo (fínskym spôsobom 🙂 ). Skončil som na 13.mieste a nebolo to v tej konkurencii vôbec špatné.
Sobota už bola náročnejšia. Mala sa ísť kvalifikácia a potom aj prvé preteky. Lenže z rána poriadne pršalo, takže väčšina chalanov vrátane mňa do prvých tréningov tento deň nenastúpila. V druhých, celkove už tretích tréningoch v Imatre sa však už naplno jazdilo a ja som skončil na 14.mieste.
A tento výsledok som si zopakoval aj poobede v prvých pretekoch tohto víkendu v ďalekom Fínsku. Štrnáste miesto a body z IRRC som tak získal už v sobotu.
Koniec víkendu, nedeľa, prišla akosi veľmi rýchlo. A s ňou aj druhé fínske preteky. Tu sa mi už tak nedarilo a skončil som tesne za bodovanou pozíciou. I tak, 16.miesto v tejto konkurencii? No nezober to 🙂
Je tu koniec, smútok že už musíme ísť. Ale zážitky zostanú, už mi ich nikto nevezme. Ani moje sny..
Ďakujem všetkým za podporu. Aj na takú veľkú vzdialenosť ju bolo cítiť. 🙂
Fotogaléria:
