Z Těrlického okruhu som si po tomto víkende priniesol svoje ZLATO! Aj keď sa mi v obľúbenej triede šesťstoviek veľmi nedarilo, vynahradil som si to pri záverečných pretekoch Grand Finále, ktoré som vyhral 🙂 v svojej triede.
Na začiatku víkendu sme si všetci spomenuli na nášho priateľa, ktorý zahynul minulý víkend v Radvanicích, Olina Hanáka.
Do víkendu som nastupoval povzbudený výkonmi nášho mladého tímového pretekára Lea Slobodu. Pred týždňom, pri pretekoch v Dunajskej Strede, v jeho triede Ohvala, skončil na peknom 3.mieste a to štartoval bez predchádzajúceho tréningu, ktoré kvôli chorobe nestihol..
Tentoraz som sa rozhodol vynechať štart v triede 125SP, takže som sa naplno sústredil len na jazdu v šesťstovkách. Sobotné tréningy boli dosť ovplyvnené počasím. Prvý tréning absolvovali takmer všetci prihlásení a ja som v ňom skončil na 9.mieste. Musím sa priznať, aj s veľkou dávkou šťastia. Po havárii v Brne pri Jarní cene a následnom zachytení o balík riadidlami v Kopčanoch, si šrób, čo drží pravé riadidlo povedal, že toho má dosť. Pri výjazde z retardéru, ako som vyrovnával motorku, mi naraz ostalo riadidlo v ruke. Našťastie. Ak by to bolo na inom mieste okruhu, zlato z Grand finále neoslavujem..
Druhý tréning už bolo veľmi vlhko, takže veľká časť jazdcov sa ho nezúčastnila. Ja som však aj v týchto náročných podmienkach na okruh vyrazil, otestovať mokré pneumatiky a mokré nastavenie. Bolo z toho pekné 2.miesto za neskutočne jazdiacim Horstom Saigerom…
Deň D – nedeľa. Preteky triedy do 600ccm vyšli tak zle. Počasie sa umúdrilo, dráha začala schnúť a ja som mal obuté mokré pneumatiky. Čo teraz? Času nebol na zvyš, vyštartoval som teda na mokrých. Lenže dráha skutočne, okrem pár mokrých miest, bola suchá a motorka si na mokrých pneu tancovala ako chcela. Lietala zo strany na stranu ako jej to vyhovovalo. Bol som rád, že sme spoločne a bez ujmy prišli do cieľa aspoň na tom 9.mieste… 🙁
Môj čas však ešte len mal prísť. Na záver dňa, sa nad Těrlickým okruhom ešte raz rozburácali motory a to vo veľkom Grand Finále. Aby to však nebolo tak jednoduché, skoro som nepretekal. Došli mi moje zásoby benzínu. Zachránil ma však Boris Korčák, ktorý mi veľkoryso poskytol túto vzácnu tekutinu. Možno práve vďaka tomu som bol tak rýchly. Ale po poriadku. Spokojne som sa tentoraz postavil so suchými pneumatikami na štart. Tu sa však začali šíriť správy, že miestami na okruhu prší 🙁 Hm, čo s tým? Vyštartoval som na suchých. Hovorím si, keď som mohol predtým jazdiť po suchu na mokrých, skúsim opačnú variantu 🙂
Svete div sa, nikde mokro. Celé preteky sme odjazdili za sucha. Trošku nás vpredu zlobili chalani na litrových motorkách. V zákrutách nám zavadzali a potom na rovinke sa ich stáda koní splašili a len sa okolo nás prehnali. Nakoniec sme sa však roztiahli a už si nezavadzali, takže sme sa mohli medzi sebou s Belgičanom Kevinom de Frennem pobiť o víťazstvo. Ku koncu som ho predbehol a hneď som nasadil na „trhák“, pretože som vedel, že vie veľmi dobre brzdiť a nechcel som riskovať, že mi to vráti.
Vyhral som! V pretekoch, kde jazdili aj taký jazdci ako Marek Červený a Horst Saiger. Samozrejme, oni išli na litroch a ja v nižšej triede. Je to však veľmi krásny pocit, stáť na „bedne“ a počúvať našu hymnu.
Takže veľká vďaka všetkým rodine, priateľom, fanúšikom, môjmu mechanikovi Ďurimu a sponzorom. Držte palce aj naďalej a uvidíme sa už začiatkom augusta na českej Tourist Trophy v Hořicích.
