Môj sen sa stal skutočnosťou a ja som opäť po roku mohol na divokú kartu štartovať v pretekoch, ktoré sa idú v rámci šampionátu IRRC. Hořice mám veľmi rád, páči sa mi trať, neskutočné povzbudzovanie a záujem divákov a fanúšikov, atmosféra je tam proste famózna. Takže z dvoch pretekov, 2x miesto v TOP15.
Pozorní čitatelia internetových a sociálnych médií určite zachytili informácie o tom, že som dostal nielen divokú kartu na moje obľúbené preteky v Hořicích, ale aj to, že predsa len pôjdem plánované preteky vo vzdialenom Fínsku, ktoré sa idú po 30 rokoch!
Moju radosť dnes však pokazila správa z Čiech, kde sa roadracingové preteky vo Volárne nepôjdu! Je smutné, že aj keď bol asfalt na trati opravený nedávno, nedá sa na tomto okruhu pretekať!
Späť však k uplynulému víkendu. Hořice som si znovu neskutočne užil. Prišlo ma povzbudiť veľa fanúškov, stretol som veľa priateľov a známych.
Na Českej Tourist Trophy som štartoval len jednom motocykli a to na svojej Yamahe R6 v triede IRRC Supersport. V Sobotu sa išli dva tréningy, oba ako súčasť kvalifikácie. Prvý meraný tréning mi vyšiel veľmi pekne, keďže som skončil na šiestom mieste.
Druhý tréning sa mi podaril z môjho pohľadu ešte lepšie. Bolo z toho síce horšie miesto – ôsme, ale z hľadiska straty na suverénna tohto víkendu, Mareka Červeného, to bolo podstatne lepšie, keďže v prvom tréningu som na neho strácal 6 sekúnd a v druhom 4,6 sek. Ešte lepšie to bolo pri pohľade na stratu na druhé miesto. Prvý tréning strata na druhého Kamila Holána bola 5 sekúnd, v druhom tréningu strata na druhého Wolfganga Schustera len 2,4 sekundy. Na to, že som celý víkend nebol zdravotne v poriadku, to nebolo tak špatné.
V nedeľu naša trieda štartovala hneď ako prvá. Radosť z krásneho víkendu mi však hneď po štarte a prejazde druhého okruhu pokazilo zastavenie pretekov kvôli havárii. Najhoršie na tom bolo, že ten chalan havaroval priamo predo mnou, v zákrute „U Halízkú“, takže aj neskôr v oboch pretekoch som si tu dával extra pozor a išiel možno až príliš opatrne. Na opätovný reštart sme museli čakať dosť dlho, prakticky dve hodiny som strávil pripravený v depe v „plnej poľnej“ – v kombinéze a čakal, kedy opäť vyštartujeme. Tým bol samozrejme potom narušený už celý harmonogram pretekovej nedele.
Čo sa dá však robiť, hlavne že chalan, aj keď ho odviezol vrtuľník a na počiatku to vyzeralo veľmi s ním zle, tak to s ním nie je až tak špatné. Až po hodine a pol sme sa dostali k tomu, dokončiť rozbehnutú prácu. Reštart však už bol len na 5 okruhov. Výsledok? Myslím, že v tejto konkurencii, veľmi slušné 11.miesto.
Druhé preteky triedy IRRC Superšport už boli odštartované so značným oneskorením.
I tu to však nebolo bez problémov, keďže sa hneď na štarte „ťukli“ chalani vpredu. Po štarte som sa však opäť držal na jedenástej pozícii, takže to vyzeralo nádejne.
Chalani nastavili v pretekoch neskutočné tempo. Marek Červený vpredu prepisoval rekordy, a ja som mal čo robiť, brániť svoje pozície.
Po ôsmych okruhoch prišiel cieľ a sním aj moje trináste miesto. Do cieľa nás dorazilo 25 jazdcov z ôsmych krajín sveta. Mal som tú česť bojovať a nestratiť sa medzi týmito pretekármi!
A čo povedať záverom? Veľká vďaka všetkým, ktorí mi pomáhajú, pomohli, rodine, sponzorom, mechanikom, fanúšikom…. Zvlášť poďakovanie patrí chalanom, čo sa mi starali o techniku. V Hořicích mi stroj obhospodaroval opäť Juraj Ďuriš a výdatne pomohol aj Lukáš Peřina. Pri pretekaní mi veľmi pomáhajú tiež Milan Murgaš a Michal Hajný. Všetkým štyrom patrí odo mňa veľká „1“ za ich podporu! Veľmi si vážim pomoci a podpory od všetkých Vás!
Teším sa už do Fínska. Imatra sa ide po viac ako 30 rokoch. To bude celoživotný zážitok. A ako malú ochutnávku si pozrite toto video z prejazdu legendárneho Giacoma Agostiniho po tomto tak isto legendárnom okruhu. Prípadne, tu je ešte jedno video poukazujúce na históriu pretekov v Imatre.